Takto som narazil na knihu Modrá krev s podnadpisom Minulosť a prítomnosť 445 šľachtických rodov v českých zemiach. Autor Pert Mašek si pri výbere šľachtických rodín zvolil dve kritériá: šľachtický stav akejkoľvwk kategórie a vlastníctvo pozemkov v českých zemiach po roku 1900.
Okrem starých českých rodov bolo české prostredie plné šľachtických rodov, ktoré boli pôvodne “cudzie”, ale v priebehu stáročí sa udomácnili aj na území Čiech, Moravy a Sliezska. Z geografického hľadiska je prirodzené silné zastúpenie rodov z Nemecka a Rakúska – samozrejme mám na mysli skôr územia, ktoré dnes ohraničuje Rakúsko a Nemecko. Tu patria medzi najznámejšie rody Liechtenstein, Schwarzenberg, Thun či Lobkowitz. Poľsko „dodalo“ rody Mniszek či Lichnow. Uhorsko zas rody Pálffy či Szechenyi.
Vo výrazne menšej miere, ale predsa, mali v Česku, na Morave a v Sliezsku zástupcov aj šľachtické rody zo Španielska a Portugalska (Silva-Tarouca, Baillet), Talianska (napr. Battaglia), Anglicka a Írska (Taaffe, Wallis, Parish). Z Byzancie pochádzal rod Logoghetti, ktorý v rokoch 1831-1945 vlastnil zámok Bílovice neďaleko Uherského Hradišťa.
Erb rodu Liechtenstein
Vďaka knihe Modrá krev som sa dozvedel, že automobilka Škoda nesie meno jedného z mladších šľachtických rodov v Česku. Koncom osemnásteho storočia sa kováč Jan Skoda presťahoval do Plzne, kde sa stal mešťanom. Jeden z jeho synov pracoval ako vrchný inžinier v strojárskych závodoch Waldsteinovcov, ktoré po troch rokoch odkúpil. V roku 1867 bol Jan Skoda povýšený za dlhoročné zásluhy do šľachtického stavu.
Kniha prináša zaujímavé informácie o tom, ako sa dalo stať šľachticom, koľko to stálo peňazí . Za povšimnutie stoja detaily o tom, že niektoré šľachtické tituly boli “prenajímané” jednotlivcovi, iné boli dedičné a vzťahovali sa na širokú rodinu alebo len na najstaršieho potomka.
Kniha Modrá krev si môžete kúpiť v internetovom obchode Gorila nezachádza často do detailných príbehov jednotlivcov. Skôr máte možnosť nahliadnuť v skratke na dejiny jednotlivých šľachtických rodov, s osobitým dôrazom na postoje aristokratických rodín na obdobie počas druhej svetovej vojny, v čase po komunistickom prevrate v roku 1948 a v období po roku 1989, kedy sa mnohé rodiny snažili viac či menej úspešne dostať k majetkom, o ktoré prišli od roku 1945 po odklepnutí Benešových dekrétov a ďalších opatreniach zameraných proti šľachte.
